Indonézsky trh s dovozom a vývozom prešiel zásadnou úpravou, politiky sa sprísnili a budúce výzvy a príležitosti existujú súčasne.

Pred niekoľkými dňami indonézska vláda oznámila, že zníži prah oslobodenia od dovoznej dane pre tovar z elektronického obchodu zo 75 dolárov na 3 doláre, aby obmedzila nákup lacných zahraničných výrobkov a tým ochránila domáce malé podniky. Táto politika nadobudla účinnosť včera, čo znamená, že indonézski spotrebitelia, ktorí nakupujú zahraničné výrobky prostredníctvom kanálov elektronického obchodu, musia platiť DPH, daň z príjmu z dovozu a clo od hodnoty nad 3 dolárov.

Podľa tejto politiky sa sadzba dovoznej dane pre batožinu, obuv a textil líši od ostatných produktov. Indonézska vláda stanovila dovoznú daň na batožinu vo výške 15 – 20 %, dovoznú daň na obuv vo výške 25 – 30 % a dovoznú daň na textil vo výške 15 – 25 %, pričom tieto dane budú predstavovať 10 % DPH a 7,5 % – 10 % daň z príjmu. Vyberá sa na základnom základe, čo výrazne zvyšuje celkovú sumu daní, ktoré sa majú zaplatiť pri dovoze.

Sadzba dovoznej dane pre ostatné produkty je 17,5 %, čo predstavuje 7,5 % dovoznú daň, 10 % daň z pridanej hodnoty a 0 % daň z príjmu. Okrem toho knihy a iné produkty nepodliehajú dovozným clám a dovážané knihy sú oslobodené od dane z pridanej hodnoty a dane z príjmu.

Keďže Indonézia je krajina, ktorej hlavným geografickým prvkom je súostrovie, náklady na logistiku sú v juhovýchodnej Ázii najvyššie a predstavujú 26 % HDP. Pre porovnanie, logistika v susedných krajinách, ako sú Vietnam, Malajzia a Singapur, predstavuje menej ako 15 % HDP, Čína má 15 % a rozvinuté krajiny západnej Európy môžu dosiahnuť dokonca 8 %.

Niektorí ľudia z odvetvia však poukázali na to, že napriek veľkému vplyvu tejto politiky má indonézsky trh elektronického obchodu stále obrovský potenciál pre rast. „Indonézsky trh má veľký dopyt po dovážanom tovare kvôli populácii, penetrácii internetu, úrovni príjmu na obyvateľa a nedostatku domáceho tovaru. Platenie daní z dovážaného tovaru preto môže do určitej miery ovplyvniť chuť spotrebiteľov nakupovať. Dopyt po cezhraničnom nakupovaní však bude stále pomerne silný. Indonézsky trh má stále príležitosti.“

V súčasnosti približne 80 % indonézskeho trhu elektronického obchodu dominuje platforma elektronického obchodu C2C. Hlavnými hráčmi sú Tokopedia, Bukalapak, Shopee, Lazada, BliBli a JDID. Hráči vyprodukovali približne 7 až 8 miliárd GMV, denná veľkosť objednávky bola 2 až 3 milióny, jednotková cena zákazníka bola 10 dolárov a objednávka obchodníka bola okolo 5 miliónov.

Medzi nimi nemožno podceňovať silu čínskych hráčov. Lazada, cezhraničná platforma elektronického obchodu v juhovýchodnej Ázii, ktorú získala spoločnosť Alibaba, zaznamenala v Indonézii dva roky po sebe rast viac ako 200 % a dva roky po sebe rast počtu používateľov viac ako 150 %.

Spoločnosť Shopee, do ktorej investuje spoločnosť Tencent, považuje Indonéziu za svoj najväčší trh. Celkový objem objednávok v Shopee Indonesia v treťom štvrťroku 2019 dosiahol 63,7 milióna objednávok, čo zodpovedá priemernému dennému objemu 700 000 objednávok. Podľa najnovšej mobilnej správy od spoločnosti APP Annie sa Shopee umiestnila na deviatom mieste medzi všetkými stiahnutiami aplikácií v Indonézii a na prvom mieste medzi všetkými nákupnými aplikáciami.

V skutočnosti, keďže Indonézia je najväčším trhom v juhovýchodnej Ázii, jej politická nestabilita bola pre predajcov vždy najväčším problémom. Za posledné dva roky indonézska vláda opakovane upravovala svoju colnú politiku. Už v septembri 2018 Indonézia zvýšila sadzbu dovoznej dane pre viac ako 1 100 druhov spotrebného tovaru až štvornásobne, z vtedajších 2,5 % – 7,5 % na maximálne 10 %.

Na jednej strane existuje silný dopyt na trhu a na druhej strane sa neustále sprísňujú politiky. Rozvoj cezhraničného exportného elektronického obchodu na indonézskom trhu je v budúcnosti stále veľmi náročný.


Čas uverejnenia: 3. januára 2020